Pri bežnej prevádzke naftového motora vzniká dym, dôvodom je, že nafta vstrekovaná do spaľovacej komory sa okamžite vznieti, takže sa nestihne zmiešať s nasávaným vzduchom. Nedostatočné premiešanie paliva a vzduchu je zodpovedné za tvorbu sadzí a oxidov dusíka, dvoch škodlivých zložiek výfukových plynov charakteristických pre diesely. V skutočnosti sú najnebezpečnejšími zložkami pre naše životné prostredie častice sadzí, ktoré nie sú voľným okom viditeľné, pretože viažu karcinogénne uhľovodíky vznikajúce z nespálených zvyškov paliva a motorového oleja, s ktorými sú častice sadzí vdychované v relatívne vysokých koncentráciách. do pľúc a odtiaľ možno do krvného obehu.
V posledných rokoch došlo k revolučnej zmene v dodatočnej úprave výfukových plynov motorových vozidiel. Výrobcovia áut používajú jednoduché riešenie, na ďalšie čistenie plynov používajú takzvaný DPF filter (Diesel Particular Filter) podobný keramickej vložke používanej v katalyzátoroch, ktorých predok a koniec sú striedavo uzavreté v štvorcových kanáloch.
Vďaka svojej štruktúre sa plyn vstupujúci do časticového filtra pohybuje po nútenej dráhe pozdĺž kanálov pórovitého keramického telesa potiahnutého drahým kovom. Filtrácia spalín na tomto uzavretom systéme dosahuje účinnosť viac ako 95 %, čím sa v mnohých prípadoch znižuje už aj tak príliš vysoké znečistenie ovzdušia.
Životnosť filtra pevných častíc je tiež konečná, pretože filter sa skôr či neskôr naplní aj napriek procesu automatickej regenerácie, po ktorej sa začne rapídne zhoršovať emisia škodlivých látok, ktorá sa kontroluje aj pri technických skúškach.
Po najazdení 150-200 000 kilometrov v závislosti od používania nepomáha nič iné, ako výmena opotrebovaného filtra pevných častíc, čo znamená 500-1 500 EUR v závislosti od modelu.
V krajinách s uvedomelejšou ochranou životného prostredia boli zavedené dopravné obmedzenia pre vozidlá vybavené bez časticových filtrov, v prípadoch, keď miera znečistenia ovzdušia dosiahne limitnú hodnotu, tie bez DPF nesmú jazdiť alebo jazdiť len za úhradu.
